Myslia si, že som podvodník
Dnes som bol prvý krát na obhliadku v teréne. Presnejšie, pokúsil som sa osloviť mojich
potencionálnych, maloobchodných partnerov. Nikdy som to nerobil a vlastne ma to napadlo spontánne pri nákupe papierovej pásky v jednom najstaršom Bratislavskom papierníctve. Majiteľka zamestnáva samé sympatické ženy v jej veku a zdá sa mi, že sú aj fajn kolektív. Takže, nadviazal som komunikáciu a začal predstavovať môj neznámy, ale pre nich o to viac zaujmavý výrobok. Spočiatku bol náš kontakt pomerne opatrný, pretože som len ukazoval fotečky z môjho profilu a dával asi dosť nešikovné otázky. Nakoľko niesom platcom DPH, je pre obchodníka nevýhodné niečo kupovať od pochybného subjektu ako je moja bradatosť. Keď som však priniesol z auta skutočný výrobok, rozbehla sa fajn diskusia a v konečnej fáze som sa dohodol s majiteľkou obchodu na komisionálnom predaji. Ešte presne nerozumiem aké to pre mňa bude mať nevýhody, ale teším sa že bude kôš v kamennom obchode.
Zanechal som v obchode obdivovanú vzorku a v extatickej nálade som pokračoval cez Karlovú Ves na ďaľšie ťaženie. Napadol ma po ceste obchod, v ktorom som kedysi kupoval potreby pre kutilské svojpomocné práce, ktorý vlastnia postarší manželia. Obchod je dosť veľký, rozľahlý, veľkoryso zaplnený kadečím pre záhradu, rekonštrukciu a šikovné ruky všeobecne. Majiteľ však veľkorysý nebol a dokonca ani nechcel prijať moju grátis vzorku, že to sa nechytí a že sa mu na tom niečo nezdá. Ukázal mi kopu kartónových krabíc, od tovaru, ktoré si vraj ľudia berú naneviemčo a bránil sa pochopiť tomu, že moja krabica/kôš/ je niečo úplne iné. Každopádne ma odmietol a ja som bol vlastne rád, lebo verím že mi raz zavolá a bude úprimne zahanbený, že mi nedal šancu. Ja nie som obchodník, aj keď chcem predávať.
Môj tovar je krehký ale má nás naučiť väčšej sebadisciplíne a zodpovednosti. Iba tak dokážeme ochrániť v lesoch našich zelených bratov a dôslednejšie si vybudovať vzťah k obehovému hospodárstvu, ktoré je klúčom mojej nezastaviteľnej vízie. Amen.
Zanechal som v obchode obdivovanú vzorku a v extatickej nálade som pokračoval cez Karlovú Ves na ďaľšie ťaženie. Napadol ma po ceste obchod, v ktorom som kedysi kupoval potreby pre kutilské svojpomocné práce, ktorý vlastnia postarší manželia. Obchod je dosť veľký, rozľahlý, veľkoryso zaplnený kadečím pre záhradu, rekonštrukciu a šikovné ruky všeobecne. Majiteľ však veľkorysý nebol a dokonca ani nechcel prijať moju grátis vzorku, že to sa nechytí a že sa mu na tom niečo nezdá. Ukázal mi kopu kartónových krabíc, od tovaru, ktoré si vraj ľudia berú naneviemčo a bránil sa pochopiť tomu, že moja krabica/kôš/ je niečo úplne iné. Každopádne ma odmietol a ja som bol vlastne rád, lebo verím že mi raz zavolá a bude úprimne zahanbený, že mi nedal šancu. Ja nie som obchodník, aj keď chcem predávať.
Môj tovar je krehký ale má nás naučiť väčšej sebadisciplíne a zodpovednosti. Iba tak dokážeme ochrániť v lesoch našich zelených bratov a dôslednejšie si vybudovať vzťah k obehovému hospodárstvu, ktoré je klúčom mojej nezastaviteľnej vízie. Amen.
