Náš papier je náš les.
Náš les je
ako my, živý a prosperujúci len nám nedokáže povedať "stačí už, tak dosť!" Ak niekto dokáže žiť s
predstavou, že sa ho to netýka tak verím aspoň v jeho deti, tak ako oni veria v dobré konce.
Môj príbeh sa začína na Strednej odbornej škole, keď som si vypočul svoje myšlienky a úvahy z vlastnej slohovej práce o ekologii v školskom rozhlase. Bolo to mrazivé ale aj po tých 25 rokoch, kedy som sa ekológiou nezaoberal, cítim v sebe tú istú empatiu, zodpovednosť a skrytý aktivizmus.
Snažím sa to prebudiť aj v mojich deťoch, lebo sú ešte ovplyvniteľné a verím, že ekologické vedomie každého človeka, občana a obyvateľa je možné naštartovať aj v pokročilom veku.
Odkedy som sa usadil a založil si rodinu, snažím sa riešit logistiku domácnosti tak ako to len dokáže mestský človek 21. storočia. Skoro ako každý sa snažím odolávať konzumnému tlaku a vytvoriť si nejaké zásady, aby bolo všetko prinajmenšom v rovnováhe.
Kupujem len to čo potrebujem, nie to čo chcem. Snažím sa podporovať slovenských výrobcov, kupujem aj veci z druhej ruky.
Viem, že to asi nestačí ale popri práci a rodine je to uspokojivý výkon. V tomto šume bytia som zaregistroval jednu nepatrnú vec, ktorá chýbala v našej domácnosti a do tej chvíle sme ju riešili ako tisícky iných domácností, ignoráciou alebo improvizovaným riešením.
